Laura hrávala z not. Piesne v celku ľúbivé, avšak obyčajné.
Neboli to piesne úplne šedivé, ale neboli to piesne ani farebné.
Laurino srdce dlho spalo.
Nebolo otvorené voči skutočnému svetu a tiež ani voči skutočnej hudbe.
Preto hrala Laura šedivé piesne z not,
tak ako vačšina ľudí hrajúca v tomto svete.
Jedného rána Laura zaspala v mokrej tráve a slniečko jej potichu zohrialo dušu svetlom a poznaním.
Vtedy Laura precitla.
A začala hrať na husliach.
Hrala piesne ľúbivé, piesne neobyčajné.
Piesne plné vášne, plné srdca, plné čistoty
a úprimnosti, ktorú dokáže vytvoriť len nezištná láska.
A tak Laurino srdce začalo milovať.
A Laura mohla hrať na husliach a spievať svetu.
