How much

Dokedy?
Koľko bolesti znesie ľudská duša, kým si Boh povie: stačí?
Koľko statočnosti sa skrýva v bulímii prelínanej s anorexiou a čo je vlastne vznešenosť, keď to, čo zostalo
je mŕtve.

Chcela by som plakať. Chcela by som kričať, nenávidieť, milovať, smiať sa.
Chcela by som skrátka cítiť. I keď v miere naložených závaží na pleciach- radšej necítiť.

V popáleninovom procese to funguje takto:
povrchové popáleniny mierne bolia, tie hlbšie bolia veľmi
a tie najhlbšie, kde dochádza k spáleniu citlivých nervových zakončení-
tie už nebolia vôbec.

Som boží tichý pacient, čo všetko vykoná,
až nad mieru zákona.

Vezmi ma v hlbokej depresii ku kazateľovi, ktorý sa mi dotýka pŕs a nauč ma ho milovať.
Nauč ma rásť cez sadizmus vlastnej krvi, ktorá je schopná ma i zabiť a zároveň s úsmevom hovoriť o tom, že mi pomôže.
Nauč ma milovať nepriateľov.
Vlastne nie. Nauč ma milovať priateľov.

Lebo moji najväčší nepriatelia sú absolutne najbližší priatelia.

Matka ktorá  kŕmi mliekom a neskôr vás hladká rukou po vlastnej masturbácii.
Je asi jedno, koľko cudzích mužov sa ma dotklo, keď nemalo. Rodinných i nerodinných.
Čistota je stav duše.
Pošpinený v blate hľadaj ľalie, lebo presne to je cesta k osvieteniu.

Z poetickej duše sa bavme o tom, ako každého poslať do p... lebo cesty pokoja a nie súženia sa uzdravujú takto.

Nechaj ma skrátka v hlbokej depresii s poruchou pozornosti, bez domova, s hnisavými ranami na duši
hovoriť o tvojej láske
a potom ma vezmi ku kazateľovi, ktorý sa chytí posledných smietok mojej dôvery a zdevastuje ju.
A nezabudni dodať, že toto všetko je pre moje dobro.

A tak sa pýtam

how much.

Som tvoj tichý pacient, čo všetko vykoná.
I nad medzu zákona.

Lebo strach má v sebe trest. A kto sa bojí (trestu)
ten nie je dokonalý v láske :)