Sebastiánov dáždnik
Sebastián tancoval každý deň na ulici v daždi.
Tancoval v každej mláke, ktorú našiel.
Skákal do nej s veľkým nadšením a úsmevom.
Ľudia ho nechápali.
Zamračene sa pozerali na Sebastiána a na jeho svet.
Ale Sebastían si ich nevšímal.
A je tu ďalšia mláka a Sebastían v nej.
Och hlúpy Sebastían.
Či nevieš, že prší a svet je smutný a šedý?
A tak Sebastián pobehoval medzi ľuďmi a kradol im ich dáždniky.
Nech aj oni precítia radosť z dažďa.
Och hlúpy Sebastían. Veď dáždniky sú tu predsa na to, aby nás ochránili pred dažďom.
Sebastián vzal smutného starého pána a začal s ním tancovať v búrke.
Dáždniky točil po zemi a ich farebné svetlá osvetľovali šedú zem.
Po chvíli sa ľudia začali usmievať na Sebastiána a jeho dáždniky.
Dokonca aj smutný pán po chvíli vyčaril úprimný úsmev na perách.
A tak Sebastián tancoval v daždi.
Tancoval v búrke, tancoval i vo vetre.
Tancoval v smútku, i nešťastí.
Tancoval v bolesti i strate
Sebastián tancoval svetu.
A kradol mu dáždniky.
