" Som šťastná," povedala.
Stál som tu a hľadel na ňu. Boli to iba dve slová, ale boli to slová, aké som ešte nikdy nepočul. Poznal som dosť žien, no vždy to boli iba povrchné stretnutia, dobrodružstvá, občas zaujímavá hodina, večer vo dvojici, útek pred sebou, pred zúfalstvom, pred prázdnotou. Nechcel som, aby to bolo inak, lebo som sa naučil, že človek sa na nikoho nemôže spoľahnúť okrem seba, a prípadne kamaráta. Teraz som si naraz uvedomil, že jestvuje človek, pre ktorého niečo znamenám jednoducho už tým, že som tu, a že je šťastný, pretože som tu. Keď sa to tak vraví, znie to veľmi jednoducho, ale ak sa nad tým zamyslíme, je to neslýchané a nemá to konca. Je to niečo, čo človeka môže úplne rozvrátiť a zmeniť. Je to láska a je to aj niečo iné. Niečo, pre čo sa oddá žiť. Pre lásku muž nemôže žiť. Pre človeka áno.