Kedysi som čítala o jednom vazňovi z koncentračného tábora, ktorý na vlastné oči videl, ako mu vyvraždili celú jeho blízku rodinu.
Napriek tomu ostal vnútorne pokojný a vyrovnaný. Bol obľúbený medzi ostatnými spoluvazňami a dokonca ho mali v obľube i dozorcovia.
Raz po skončení vojny sa ho ktosi opýtal, ako je možné, že si zachoval takýto postoj. Odpovedal- Mohol som si vybrať. Možem všetkých nenávidieť a oprávnene. Alebo im možem odpustiť.
Ja som si dnes vybrala, že chcem byť nahnevaná a troška si poplávať v sebaľútosti.
A potom som náhodne našla túto myšlienku: Láskavosť je ako sneh. Všetko, čo pokryje, opeknie (Sri Chinmoy)
A spomenula som si na toho vazňa z koncentráku.