Ako nás vníma

Raz som sa mala stretnúť s jednou  ženou, ktorá mala dar, 

že s ňou Boh komunikoval a dával jej odkazy pre ľudí. 

Mohol, ale nemusel. 

To bolo to nevyspitaľné- čo ona neovplyvnila.

 

Veľmi som túžila spoznať, ako ma Boh vníma. 

Ale netrúfla som si na to, že by som práve ja dostala  takýto odkaz. 

Maximálne som čakala, že mi Boh povie, čo robím zle a nesprávne a kde chybím.

 

A zrazu som dostala odkaz- o pšeničnom poli, kde Adrianna uvidela každý pšeničný klas. Detailne mi podala o  každom  presnú informáciu. Opisovala mi jeden podrobne za druhým. Pričom dodala, že ani jeden nebol rovnaký.

A keď som už konečne čakala, že povie- o malom zlomenom pšeničnom klásku niekde na konci poľa...

Vtedy spomenula jeden červený mak v strede pšeníc. S nádhernými kvetmi, životom a plnosťou. A ním som podľa jej slov- bola ja 

v Božích očiach.

 

Vtedy som vnímala, akoby sa Niekto dotkol toho tichého, trocha vyschnutého miesta v mojej duši- a naplnil ho láskou.

A poznaním- že moja hodnota je veľká.

 

Preto milujem vlčie maky.