Ako som si šla kúpiť čokoládu

Dnes som šla do nákupného centra  so zámerom kúpiť si čokoládu a zošit. 

Odišla som s mandarinkami, jablkami, mliekom, vločkami, hnedým cukrom a tuniakom. Bez čokolády a zošitu. Ale o to tu nejde. :)

 

Keď som šla posuvnými schodmi dole do obchodu s potravinami- všimla som si kvetinárstvo. 

Celý čas, ako som stála na tých pohyblivých schodoch, som hľadela na tie kvietky. 

V hlave som si počítala, či mi vyjde kúpiť si to, čo potrebujem a zainvestovať do kvietku, ktorý vlastne ani nepotrebujem.

 

Zrazu som cítila, že sa niekto na mňa pozerá. Dole stál nejaký chlapec a celý čas na mňa pozeral, ako ja pozerám na tie kvietky. A fakt vyzeral, že by mi ich aj kľudne kúpil.

Potom som prešla okolo neho a tvárila sa, že ho nevidím. Ďalej neviem, čo bolo s tým chlapcom.

 

A potom som si uvedomila jednu vec:

 

Ľudia chcú kvetinky, ale nepovedia, že po nich túžia. 

 

Ideme si po čokoládu a donesieme si jablká s hnedým cukrom.

 

Túžime po láske, ale hráme sa, že nám je fajn.

 

Všetci sa podľa mňa len hráme.