Barbara - Jacqués Prévert
Spomeň si Barbara
Na ten deň kedy na Brest bez prestania pršalo
A ty si kráčala s úsmevom
Rozkvitnutá orosená žiariaca tým dažďom
Spomeň si Barbara
V ten deň na Brest bez prestania pršalo
Stretol som ťa v Siamskej ulici
Usmiala si sa na mňa
A ja som sa usmial rovnako
Spomeň si Barbara
Ty ktorú som nepoznal
Ty ktorá si nepoznala mňa
Tak si spomeň
spomeň si predsa na ten deň
A nezapomeň
Pod portálom sa ukryl nejaký muž
Vykríkol tvoje meno
Barbara
A ty si sa rozbehla k nemu dažďovou ulicou
Rozkvitnutá orosená žiariaca
A potom si sa mu vrhla do náruče
Spomeň si na to Barbara
A nehnevaj sa na mňa že ti tykám
Hovorím ty každému koho mám rád
Hovorím ty všetkým ktorí sa majú radi
I keď ich nepoznám
Barbara tak si spomeň
A nezapomeň
Na ten múdry a šťastný dážď
Na tvojej šťastnej tvári
Na strechách šťastného mesta
Na dážď dopadajúci na more
Na skladisko zbraní
Na dážď vznášajúcí sa na parník z ostrova Ouessant
Ach Barbara
aká blbosť je vojna
Kam si sa podela práve teraz
Keď z neba prší železo
Plamene oceľ a krv
A muž ktorý ťa zvieral vo svojej náruči predtým
Láskyplne
Je mŕtvy nezvestný alebo ešte živý
Ach Barbara
Na Brest bez prestania prší
ako predtým pršalo
Nie je to rovnaký dážď
trosky sa v ňom vŕšia
Je to dážď pohrebný hrozný a zúfalý
Nie je to vlastne už uragán
Keď roky železo oceľ a krv
Všetko sú to mraky len
Trhajú sa povalou jak pár sučiek
Šedých sučiek ktoré sa strácajú bohviekam
A zhnijú ďaleko
ďaleko omnoho ďalej od Brestu
Z ktorého nezostalo nič
