Dnes som šla na rande.
V stredu som si napísala do wordu: ahoj, je mi to ľúto, ale chcem sa s tebou rozlúčiť a prerušiť kontakt.
Ale neodoslala som.
A tak dnes v nedeľu o druhej poobede za mnou prišiel chlapec 200km z iného mesta, aby sme sa stretli.
Celý deň som si hovorila- že tam neprídem.
A potom mi prišla smska, že už je tu.
Nemohla som ho nechať v cudzom meste po 200 km ceste.
A tak som prišla.
Samozrejme som meškala. (Veď ako inak).
Potom sme šli na výlet na moje obľúbené miesto a samozrejme som zablúdila. (Veď ako inak).
A potom sme sa rozprávali. Dlho. Doniesol mi čokoládu.
Tento blog nie je o stretnutí s mužom, ktoré som mimochodom dokázala.
Je o tom, že som sa postavila svojmu strachu. Zjemnila svoju bolesť a prekonala sa.
Som na seba hrdá.