Trafená hus zagágala

Niekedy rozmýšľam,  kde sa v nás ľuďoch berie tá istota poznania inej ľudskej duše.

Máme azda rontgonový pohľad, ktorý vidí kto je ten druhý?

 

Možeme rozanalyzovať skutky, slová a situácie. 

Nikdy však nebudú naše analýzy  presné a ani úplné.

To, čo však nikdy nedokážeme rozpoznať- je ľudský zámer.

 

Kým arogancia je presvedčená, že vie najlepšie ako sa veci majú,

rozum vie- že variant je tak veľa, že zmýliť sa je rovnako pravdepodobné, ako si tipnúť správne.

 

Sokrates povedal raz veľmi múdru myšlienku: Viem, že nič neviem.

A naozaj mal pravdu.

 

V ľudskom zmýšľaní by mala hrať dominantnú rolu logika:

1. Súd ktorý poviem, nie je pravda, ale moj názor

2. Objektívne fakty, ktoré moj názor vyvracajú- nie sú klamstvom,ale objektívnymi faktami

3. Domnienka nepodložená dokazom, je len a len domnienka

4. S absolútnym presvedčením hovoriť svoje domnienky  ako všeobecnú pravdu- nemá nič spoločné so všeobecnu pravdou

5. Utrvdzovať svoje presvedčenie selektívnym výberom rád, ktoré len potvrdzujú moj názor, neznamená, že mám pravdu

6. Prisposobovať si realitu podľa seba, nie je vytváranie skutočnej reality

 

Traféne husy gágajú najviac. Vedia o iných viac ako Boh. A sú o tom presvedčené.

 

Lepšie vedieť, že nič neviem