To, čo nám chýba

Občas máme dokonalé návody o správnosti konania iných ľudí.
Vieme, čo, kedy, ako, kde, prečo by mal urobiť ten iný.
Paulo Coelho raz povedal: „Ľudia vždy najlepšie vedia ako by sa mali správať 
iní.“

Nechcem teraz písať o tom, čo kedy, kde, ako prečo by mal urobiť ten druhý.
Chcem  napísať o tom, čo občas chýba nám.
Ľudskosť.

Napríklad keď v buse stretnete revízora, samozrejme máte platný lístok a iný človek nemá, čo skôr urobíte?
Pousmejete sa, ako dobre, že som takto morálne bezúhoný a on nie?
Alebo ho odsúdite- aký zlodej, okráda štát! Dobre mu, že si zaplatí pokutu.
Alebo mu ponúknete svoje peniaze?

Posledná možnosť je asi najnepravdepodobnejšia.
Ale paradoxne táto by mala asi najviac charakterizovať kresťanov.

V Biblii stojí:
Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť. 
a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. 
Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba.

Milujte svojich nepriateľov. 
Dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia.

To je trochu ťažšie ako poukazovať na svoju bezúhonnosť a radšej posudzovať iných.

Našla som ešte jeden úryvok, čo nám občas chýba:

Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: 
"Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!"

Je ťažšie vzdať sa svojich pokladov a zaprieť seba a ísť s Kristom.
Youtube piesne o Bohu a posudzovanie iných, je ľahšia varianta.

Nasledovať Krista neznamená životný štýl s gitarou a aleluja piesňami.
Je to tvrdá cesta plná pokory, lásky, ľudskosti a milosrdenstva.