Jednorožce na bicykli
Mohla by som písať pravdivé príbehy o tom, ako ľudia občas veľa toho narozprávajú o láske, ale v skutkoch sú prázdni.
Mohla by som napísať aj o povýšeneckosti.
Mohla by som písať o tom, ako ľudia radi menia iných na svoj obraz.
A moj skutočný obraz sa im občas akosi nepozdáva.
Mohla by som písať o Vianociach a o uvažovaní, kde zase ísť.
Mohla by som písať o tom, ako ležím v žalúdku takmer polke mojich spolužiačok.
Mohla by som písať o mužoch, ženách, deťoch, starcoch.
O tom akí ste, akí nie ste, akí máte byť a akí nikdy nebudete.
A ani ja.
Nie. Ja napíšem príbeh o jednorožcoch na balkóne.
Sú na bicykli a tancujú na lane.
Do toho im hrajú bicie a občas im hrá jazz.
Niektoré sú ružové a niektoré dúhové.
Najradšej si kotúľajú loptu na nose.
A jeden z nich spieva o láske, ktorá nikdy nezanikne.
