Byť veľkým

Pred istým časom som na praxi videla pacientku, ktorá sa predávkovala pervitínom.

Priviedla ju polícia, pretože v záchvate požitia pervitínu bola násilnícka.

Väčšina personálu, ako správne morálni čestní ľudia, ju odsúdilo. 

Jej závislosť, jej agresivitu, ju ako osobu a aj pervitín.

 

Keď som uvidela túto ženu, videla som slabú, zlomenú osobu, ktorá si nič nepamätala a bolo jej trochu do plaču.

 

Po chvíli k nej prišla jedna sanitárka a veľmi láskavým hlasom sa jej opýtala:  „Prečo ste tu?“

A pani: „Vzala som si pervitín a bola som agresívna.“

Sanitárka sa veľmi láskyplne usmiala a povedala: „Už to nerobte.“

 

To bolo celé. Žiadne moralizovanie, súdenie, posudzovanie a analyzovanie.

Len vľúdnosť a láskavosť.

 

V nemocnici je veľa významných lekárov. Ich mená sú na tabuliach, na internete, v učebniciach, na vernisážach.

 

Meno tejto sanitárky som takto glorifikované nenašla.

 

Myslím ale, že si nazhromaždila poklady inde.

 

Byť veľkým 

znamená byť nepovšimnutí a aj tak konať obrovské skutky, ktoré nemusí byť vidieť.

Byť veľkým znamená občas spadnúť. Veľmi kruto, ťažko a bolestne a zachovať si pritom nadhľad.

Byť veľkým znamená mať vieru a charakter- aj ak okrem tmy nič nevidíte.

 

Byť veľkým znamená vidieť v zlom človeku dobro a nádej.

Byť veľkým znamená nedostať od Boha čo chcete a aj tak mu poďakovať.

Byť veľkým znamená veľa nehovoriť o láske, ale milovať.

Byť veľkým znamená byť pokorným.

 

I pravda je pokorou.

Ale pýcha, súdenie a nadradenosť veľká nie je.