lost and ?
Stratená v tme
a asi aj v dave.
S plnou náručou snov
som všetky sny pochovala
a uložila ich do škatuľky s nápisom: Prísne tajné.
A žila som.
Šťastne.
Či?
Treba zažiť bolesť, aby sme vedeli písať silné verše?
A treba padnúť na dno, aby sme získali charakter?
Veď hej, i hlina vlastne trpí, aby sa stala šálkou.
Ale láska by takto fungovať nemala.
Na konci by malo byť svetlo.
Nie poznanie z tmy a bolesti
Ale poznanie zo svetla.
A vďaka nemu.
Čo by sa stalo, keby som mala skutočnú odvahu byť tým, koho zo mňa naozaj vytvoril Boh?
Bola by som príliš krásna.
Príliš krásna.
Všetci by sme takí boli.
