kvapky, dážď a svetlo
Sú to také malé záblesky svetla, ktoré Vám ukázujú, že slnko svieti.
A sú to také malé kvapky vody, ktoré vám pripomínajú ničivosť povodní.
Niekedy si poviete, že dážď neexistuje a všímate si dúhu, lúče, slnečný svit.
Až raz prechádzate alejou, v ktorej kvitnú stromy a kvapka dažďa sa dotkne vašej ruky.
Nemôže pršať, keď svieti slnko.
Nemôžte byť smutná, keď svieti slnko.
A po chvíli sa vašej kože dotkne ďalšia kvapka vody.
A vy sa usmejete a poviete si, že nič sa nedeje.
A o pár minút moknete dažďom, ktorý vám ostro bodá do kože.
Cestujete krutou búrkou a tvárite sa, že na vás svieti slnko.
Nemôže pršať, keď má svietiť slnko.
Po istej dobe slnko zasvieti na vaše zmoknuté telo.
A vy si poviete- nemôže svietiť slnko, keď už tak dlho prší.
Zamlčať dážď potupuje dážď i slnko.
Zamlčať slnko potupuje hodnotu dažďa.
Zamlčať bolesť potupuje hodnotu bolesti.
A zamlčať lásku potupuje svetlo rán, ktorých sa dotýka Boh.
Pôda si pamätá.
I tak ale dáva nádej novým kvetom.
