Prečo túžime po dúhovom jednorožcovi

Môj chlapec mal mať modré oči, svetlé vlasy, kockovanú košelu a mal hrať na gitare.

Vo voľnom čase mal skladať básne a byť umelecky cítiaci. Samozrejme mal byť inteligentý, s vysokým stupňom empatie, charakterný a čestný. A mohol nosiť okuliare. A byť citlivý.

Každý deň mi mal kupovať biele ruže, ale po čase som to zredukovala na akýkoľvek kvet. Nech je kreatívny.

Hlavne mi mal rozumieť a nesmierne ma ľúbiť.

 

Niektorí chlapci mali aj tie modré oči a svetlé vlasy, dokonca nosili aj tie kockované košele. Ale neboli básnici.

Iný mal zase tú kockovanú košelu a vedel aj básne písať. Aj okuliariky nosil. Ale mal prelietavé srdce.

A ďalší hral na gitare, ale neznášal básne.

 

A tak sme si jednoducho neboli súdení.

 

Ak sa vám zdajú tieto požiadavky absurdné, upokojím vás. Hru na gitare som už zamietla.

 

A teraz vážne.

 

Ježiš povedal, aby sme sa navzájom milovali, ako nás miluje náš nebeský Otec.

Nespomenul tam kockované košele, okuliare, modré oči, čierne oči, prípadne zelené oči.

To nie sú správne parametre lásky.

 

Tak mnoho ľudí  hľadá lásku. Skúša a nič.

Spýtali sme sa ale  niekedy Boha, či to, za čím sa ženieme, je to, čo chce pre nás On?

 

Biblia nehovorí, hľadaj chlaca s gitarou a môžeš sa zaĺúbiť.

Hovorí: Hľadajte radosť v Pánovi a dá Vám po čom túži vaše srdce.

 

A tak hľadajme radosť v Pánovi.