Odpustenie je proces

Keď vám niekto ublíži, vaše srdce sa zraní, prípadne nahnevá. Prípadne zatrpkne.
Najhoršie čo možete urobiť- je premlčať to. Pretože osteň tejto rany bude vo vás hniť. A postupne vás može otráviť.
A tak váš mozog dá pokyn vášmu srdcu- aby ste odpustili.
A vy poviete: odpúšťam.

Vybavené, nie?

A o pár dní, prípadne rokov si možte znova spomenúť na túto situáciu a cítite sa rovnako ranený.

Sklamala vás žena a od teraz sú všetky ženy sebecké malicherné mrchy.I keď ste jej už "odpustili".
Zranil vás muž a teraz sú všetci muži hlupáci.
I takto nejak može vyzerať "odpustenie" v praxi.

Racionálne ste odpustili. Ale nič sa nezmenilo.
Pretože odpustenie je proces. Je to proces, v ktorom každý individuálne musí naložiť so svojimi ranami a bolesťou.
Uvediem príklad. Muž znásilní ženu a ktosi jej povie: zabudni a odpusti.
Myslím, že je to najhoršie, čo pre ňu može ten človek urobiť. Pretože je to opovrhovanie hlbokou emocionálnou bolesťou, ktorú daná osoba prežíva.

Odpustenie nie je o otvorení úst a slovách - odpúšťam ti.
Je to odvaha otvoriť rany, ktoré krvácajú. A pozvať do nich Krista.
Uvedomiť si bolesť, ktorú máme a postupne ju prijímať, až kým nedojde k úplnemu uzdraveniu.

Odpustenie je aktom srdca. Úprimné zmierenie so situáciou a následná nádej, že i tak veríte v dobro a dobrý život.
Dokonca i v dobro človeka, ktorý vám ublížil.

Každý z nás potrebuje odpustiť i zakúsiť odpustenie.
A zažiť nádej, že Boh má s nami plány.