Moj kamarát pocítil dotyk Boha.
Šiel potom za roznymi bezdomovcami a rozdával im jedlo.
Keď k jednému prišiel a dal mu jedlo, sadol si k nemu a rozprával sa s ním.
Hovoril mi potom: „Videl som, ako zvláštne a pohŕdavo na nás ľudia pozerajú a uvedomil som si, že sú vlastne slepí, aj keď vidia.“
Myslím, že Boh dáva zrak tým, čo sú slepí. A oslepuje tých, ktorí „vidia“.
Kiežby sme videli.