Myslím, že mám novú modlitbu.
A to: Bože, nech sa nehnevám na tento národ totálnych ingorantov, ktorý sa ide radšej lyžovať, ako by si mal chrániť vlastné deti.
Už asi viem, ako pracuje zlo.
Dobrých umlčí, zlým dá odvahu a ostaným povie- že to nie je podstatné.
Prečo Boh pracuje potichu v srdci človeka a zlo je hlasným zvonom ľudstva?
Prečo sa ľudia zaoberajú tým, s kým budú na Valentína, alebo kto ich a v čom ich urazil?
Keď naše poslanie má byť celkom celkom iné?
Totálny rozklad spoločnosti nezačína "tam vonku".
Ale v našom srdci.
V našom urazenom srdci.
V našom pasívnom srdci.
V našom neistom srdci.
Slabom srdci.
Bojazlivom srdci.
A cez každé takéto rozmanité srdce posobí zlo. My sa necháme. Lebo sme pasívni.
A kráčame si veselo širokou cestou.
Tak si prajem, nech si každý zametie len pred svojím domom
a všade bude čisto.