Vznešenosť

Každý má v srdci nejakú hlbokú túžbu. Túžbu, ktorú keď nenaplní, bude frustrovaný, prípadne nešťastný.

Mojou túžbou vždy bolo- byť svoja. Nech sa deje čokoľvek.

 

Lenže pokiaľ nejdete s davom, ľudia vás vytlačia, prípadne budete pre nich tŕňom v oku.

Asi je divné si na prednáške kresliť, keď by som mala dávať pozor.

Asi je divné veriť na čistú lásku- keď vo svete je jej totálny nedostatok.

 

A tak som pristúpila na hru spoločnosti. Držať krok s davom. S tichým davom, v ktorom nikto nie je šťastný. Napriek tomu odsúdi každého, kto z neho vybočí.

 

Čím viac som potlačila túžby svojho srdca, tým hlasnejšie vo mne pulzovali.

Čím vias som sa presviedčala, že to v čom pokračujem- mi nevadí, tým viac vo mne čosi kričalo opak.

 

NIE SOM bezduché dievča, ktoré sa smeje prázdnym vtipom. Mám svoju hĺbku. Hĺbku asi príliš hlbokú a tak som sa ju rozhodla splytčiť.

NIE SOM žena, ktorá dovolí mužovi, aby ma bral ako samozrejmosť. I napriek tomu som dokázala pristúpiť na túto hru.

 

Dosť bolo všetkých okov, ktoré zo mňa vytvárali atrapu mňa samej.