O romantike a ideáloch

Madam Bovaryová bola zasnená  žena, ktorá žila svojimi romantickými ideálmi. 

Mala načítaných mnoho  príbehov o láske s poetickými závermi.

A keď si vzala muža, ktorý ju len realisticky miloval bez pátosu,  rozhodla sa nájsť si milenca, ktorý naplnil jej romantické predstavy o láske.

Až priviedla jej láska  rodinu na mizinu, rozhodla sa ako správna zasnená romantička otráviť arzénom. 

Umrela šťastná- s naplnenými ideálmi o romantike.

 

Viete, je rozdiel mať ideály a mať ideály.

 

Je asi rozdiel plakať nad romantickým filmom, kde hlavný hrdina vezme svoju milú na koni  za západu slnka na prechádzku

a je asi rozdiel vidieť pripitého mladého chalana, ktorý sa rozpráva s kľučkou na dveriach, prečo stále nepovolila.

 

V snoch ženy je skôr muž, ktorý ju vezme na výlet pri západe slnka,

ako muž ktorý hrá hry, kto vypije viac vodky.

 

I tak sú ale tieto ideály pokryvené.

 

Boh to totiž povedal jednoduchšie.

Láska je trpezlivá. A dobrotivá. Všetko znáša. A všetko verí. A nikdy nezanikne.

 

Počkať, ale čo tá 50% rozvodovosť a vzťahy na jednu noc? A nevera? 

A samota? A frustrácia? A horkosť?

 

Myslím, že existuje jedna veľmi jednoduchá veta, ako rozlíšiť lásku.

Ak vás muž pozýva von, prípadne dlhodobo sa snaží o vašu priazeň- skúste sa opýtať svojho srdca:

Ide mu viac o vaše dobro ako o svoje?

 

A aká je odpoveď?

 

Zveriť svoje srdce niekomu, kto myslí viac na seba, možno prinesie pár krásnych chvíľ, ale výsledný efekt vedie často k nešťastiu.

Viete, ľudské srdce je veľmi vzácne a tiež sa veľmi ľahko  zraní.

Preto si ho treba silno strážiť.

 

A treba ho dať najprv do Božích rúk. 

Aby ho On vložil do rúk tej správnej osoby.

 

Nemyslím si, že tieto predstavy o láske sú idealistické.

Láska nikdy nezaknike. To je v Knihe kníh.

Boh je idealista.