O ľuďoch

V poslednom období čítam mnoho článkov o veciach, ktoré sa dejú.

O pohodlnosti, sebectve, LGBTI právach a neprávach.

O nevere a čistote vzťahov.

 

Ako keby ľudia stratili smer.

Zabudli na hodnoty, čestnosť a chrabrosť.

 

Dnes som čítala o lekárovi, ktorý v utečeneckom tábore nasledoval svoje deti.

Rozhodol sa tak dobrovoľne, aby im bol morálnou oporou i tam.

Položil svoj život za iných.

 

Takýto ľudia by mali byť našimi hrdinami.

Na piedestál by sme si mali stavať chrabrosť, nie zvrátenosť.

 

Prečo nás fascinuje niekto kto bicykluje, alebo kope do futbalovej lopty 

namiesto ľudí, ktorí sa starajú o postihnuté deti.

Prečo si s takou obľubou nedávame na prvé miesta ošetrovateľky chorých detí v Afrike?

 

Sledujeme ako spoločnosť upadá- a jediné čo robíme je, že hádžeme špinu na iných.

 

Stačil by malý kúsok nezištného dobra v našom srdci a ozdravel by svet.