Môj muž

Už ako malé dievčatko  som snívala o mužovi, s ktorým strávim svoj život.

Vedela som, že chcem, aby bol môj muž čestný, charakterný a odvážny.

Aby ma chránil ako najcennejší poklad, ktorý mu bol zverený.

Aby sa neriadil pohnútkami sveta, ale Bohom.

 

A tak kráčate svetom.

A ostávate mierne sklamaný.

Vidíte mužov, ktorý sa navzájom pretekajú v tom, kto z nich je väčší chlap.

Akurát za mierku mužnosti si určili hulvádstvo, nadávky a sex. Prípadne porno.

To ale nie je znak mužnosti. Ale skôr znak dehonestácie charakteru.

 

Vnímate mužov, ktorí vám hovoria všetky tie krásne slová, ktoré ste túžili počuť.

Avšak často sa za nimi skrýva len manipulácia a snaha dostať vás do postele.

Takého muža nechcem.

A ani neviem, či sa tu vôbec jedná o mužov. Ako skôr o chlapcov v dospelom tele.

 

Boh nám dal isté kontúry lásky, ktoré nam ukazujú smer.

Láska je trpezlivá. A tak si počkám.

Láska je dobrotivá. A tak odmietnem muža, ktorému ide len o svoje pohodlie.

Láska sa nevypína. A tak ma nezaujme muž, ktorý sa chváli svojimi skalpami v podobe žien.

Láska nie je nehanebná. A preto odmietnem muža, ktorého vedie len jeho vlastná žiadostivosť.

Láska všetko znáša, všetko dúfa a všetko vydrží.

Nemám problém počkať si na skutočného muža. Lebo láska je trpezlivá. Strach nečaká a berie hneď, aby nebol sám.

A potom sa môže stať, že vstúpite do vzťahu s nesprávnym človekom.

Chvíľku ste zamilovaní a potom vášeň vyprchá. A potom čo?

Láska nikdy nezaknike. To je napísané v Knihe kníh.

Všetko ostatné je sebectvom.

 

A tak si počkám. Na lásku. Nie na atrapy lásky, ktoré mi mávajú  a utekajú za mnou už teraz.

Lebo Boh má svoje plány. A sú iné ako ľudské.

Sú to cesty pokoja. A nie bolesti.