Voda do púšte
Sú chvíle, keď stojíte uprostred púšte- smädní a unavení.
A hľadáte oázu.
Ste ranení, boli ste ranení.
Rozišli ste sa, umrel vám blízky človek, vyhodili vás z práce.
Stratili ste domov.
A vo vašej duši ostala púšť a spúšť.
Púšť ktorá sa prenáša ďalej. Na iných.
Boh sleduje tieto suché miesta a dokonale ich pozná.
Pri každom západe slnka ktorý vidím, si uvedomujem, že Boh je nežný a jemný.
A chce tieto suché miesta v našej duši naplniť.
Ako keď stojíte na úpätí skál a máte strach z výšky.
Ale zároveň vnímate jemný vietor na vašej koži.
Takto asi pracuje Boh.
Potichu sa dotýka ľudskej duše.
A prináša zmeny.
Nepokoj v srdci stláča človeka, láskavé slovo ho však rozveseľuje.
Láska a vernosť nech ťa neopúšťajú. Priviaž si moje prikázania na hrdlo, napíš ich na tabuľu svojho srdca.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
