Ľanová košeľa
Stojíme pred zrkadlom a obliekame si svoju dnešnú košeľu.
Otočíme nedostatky na druhú stranu, nech rub je líc.
Máme náladu na pýchu, aroganciu, či sebectvo?
Hnev, nečistotu, či klamstvá?
Ale nie.
Otočíme rub a ukážeme čistý líc.
Zladíme doplnky a vyjdeme do ulíc.
Rub je líc
a košeľa vyzerá krásne.
Pousmejeme sa nad akousi dierou na inej košeli.
Asi si ju zabudli otočiť.
Aké trúfalé.
Potom si kľakneme v čistej košeli pred oltár.
Čo na tom, že Boh vie, že je naopak.
Ľudia vidia bielu.
Doma zhodnotíme iné potrhané košele, nebodaj ušpinené rukávy.
Vyzlečieme svoju špinavú košeľu a poskladáme ju bielou na vrch.
Otvoríme skriňu a vyberieme čistú košeľu na ďalší deň.
Pavučiny,krv, deht, diery- otočíme rub na líc.
A dáme si vestu.
