O porceláne :: Z Petinej duše

„Ako ťažko musí človek siahnuť až na dno síl?
Aby zistil, či žije správne a či vôbec pochopil.“

Ľudský život je často veľmi komickým sledom z rozbitého porcelánu.
Ospravedlňte sa rozbitej šálke.
Stopy po črepinách bude mať stále.

Krv stekajúca z tepien. Slzy po duši. Čierne vrany do belavého snehu.
A rozbitý porcelán.

Hĺbka do prázdna. A prázdno do hĺbky.
Zamrznuté labute.
Hlad, nenávisť, smrť, sadizmus.
Slnečné lúče, dotyk, neha.

A vás trápi porcelán.

Hlboký záver? Výsmech.