Postavím si papierový zámok
Laura stála v mokrej tráve s bosými nôžkami a sledovala svet.
"Postavím si papierového draka," pomyslela si.
A tak vzala obláčik z neba a postavila si dráčika.
Dráčik po chvíli vyletel na oblohu, zamával Laure a odletel.
"Teraz si postavím vílu." Laura vzala ďaľší obláčik a vytvorila nežnú vílu s milými očkami.
"Ale kde bude víla bývať? Musím jej postaviť papierový zámok."
Laura vzala ďalší obláčik- a postavila pre vílu ten najkrajší zámok, aký si môžte predstaviť.
Víla vstúpila do zámku a s úsmevom zamávala Laure.
Laure už bola zima na nôžky v mokrej tráve, tak si z ďalšieho obláčika postavila papučky.
"A teraz si postavím lásku."
Laura vzala ďalší papierový obláčik a chcela z neho vytvoriť milého pre svoje srdce.
Lež nedalo sa.
Obláčik sa zakaždým rozpadol.
Laura zosmutnela.
Údelom Laury bolo tvoriť, ale nie lásku pre seba.
Laura po čase znenávidela všetky obláčiky.
Podpálila zámok a vílu poslala do vyhnanstva.
Laura mokla pod obláčikmi, plakala a kričala na nebo.
Dráčik letel na druhý koniec sveta a priniesol chlapca, ktorý mal Lauru milovať.
Prišiel k zmoknutej Laure a nad hlávku jej dal dáždnik.
Laura zabudla zničiť svojou bolesťou aj dráčika.
A našťasie dráčik stihol splniť svoj údel.
Laura mala tvoriť.
A úlomky jej duše v týchto dielach mali vytvoriť lásku.
