Pred pár dňami som cestovala busom, keď si ku mne zrazu prisadli takí malí, asi 7 roční chlapci.
Jeden z nich začal: "Ja som dostal od Mikuláša uhlie."
A druhý mu na to: "Veď to mááaaaš dobréee. To je v pohodeeee. Aspoň vám nebude zima."
Najprv som sa chcela pousmiať, že aký milý kamoš.
Ale potom som si uvedomila ešte niečo.
Tešiť sa z uhlia je obrovský dar.
Často si hľadáme naplnenie svojich túžob, predstáv a ideálov.
A keď sa nenaplnia, ostávame sklamaní.
Aj od Boha očakávame občas len sladkosti, prvé miesta, dokonalé vzťahy a rodiny.
A on nám niekedy pošle len uhlie.
Ale je uhlie naozaj tragédiou?
Viete, zo sladkostí hrozí cukrovka. Ale uhlie zohreje miestnosť.
Každý plán, každé sklamanie a každá prehra- je vždy len o uhle pohľadu.
Ak dokážete vidieť hodnotu aj v uhlí, až vtedy ste asi hodní všetkých veľkých darrov od Boha.
Viete, každý z nás asi občas potrebuje kamoša, ktorý mu povie, aké je uhlie parádne.