O tom, ako som skrátka nemohla

Včera ma vyhodili zo štátnic. Dva dni pred nimi som spala 2 a pol hodiny a deň pred nimi som nemohla zaspať vobec.

A tak som tam šla po2 a pol hodinách spánku za 2 dni a skrátka- nemohla som.

 

Mala som tie najlepšie otázky, aké som mohla.

Ale necelé 3 hodiny spánku za 2 dni sú necelé 3 hodiny spánku.

 

Ale stalo sa niečo zvláštne. Áno, mrzelo ma to, aj ma to sklamalo.

Ale neranilo ma to.

Skor mi ubližovala ľútosť iných nado mnou.

 

Uvedomila som si, že sú situácie, ktoré aj keď veľmi chcete- neovplyvníte.

Čo ale možete ovplyvniť je, ako ich vezmete.

 

Skrátka vyhodili ma. A čo? Pojdem znovu a dám to. Koniec.

 

Vo svete, kde umierajú ľudia na vojnové útoky, matky potrácajú svoje deti a muži znásilňujú ženy-je toto mizivá starosť.

 

Viem, že mám byť lekárkou. A cítim, že je to v akomsi vyššom pláne.

Preto cesta, nech už je akokoľvek hrboľatá, je aj tak cestou vpred.