Tisícročné včely
Med je jemný, sladký a chutný.
Žihadlo včely nie.
Nechať konať včelu svoju prácu vám zaručuje sladký med.
Prerušiť jej konanie vás ale pravdepodobne zabolí.
Také je aj ľudské srdce.
Jemné, krehké a krásne.
Kým ho niekto nezraní.
Vtedy sa z medu stáva žihadlo.
Ostré bodavé žihadlo páliace až na kosť.
Včela si chráni svoje medové plásty.
Človek si zatvára svoje poranené srdce.
Údelom včely je ale dávať med.
Nie bodať žihadlom.
A údelom ľudí je milovať. Nie zraňovať.
Včela bez medu by nebola úplná.
A tiež bez svojho nenápadného žihadla.
Keď dokážeme milovať ľudí aj s ich ostrými žihadlami,
až vtedy sme skutočne hodní poznať sladkosť ich medu.
Tak ako tisícročné včely
naplnia svoje poslanie.
