Kedysi som mala predstavu o tom, ako odídem na misie niekam do Afriky a budem tam pomáhať ľuďom.
Ale,
aby človek veľkoryso pomáhal, nemusí ani cestovať do Afriky.
Myslím, že rovnako hodnotnou misiou je aj objať človeka, ktorý mal zlý deň.
Alebo veriť v Božie plány, ak sa vám zrútil svet. A vy zvádzate svoje vnútorné boje, či to má vôbec zmysel.
Vstávať noc čo noc k deťom, ktoré plačú.
Potľapkať priateľa po ramene, keď sa cíti skutočne zle.
Alebo len jednoducho odľahčiť nepríjemnú situáciu.
Konať veľkú lásku neznamená konať veľké skutky.
Ale konať bežné skutky s odovzdaným srdcom.
Sledovať dážď a veriť, že v ňom objavíte dúhu.
A ak aj nie,
stále byť rovnako schopný usmiať sa na svet a odovzdávať dobro.
Také sú každodenné,
bežné,
ale napriek tomu nesmierne vznešené misie, ktoré majú cenu.
Otvoriť oči bežnému svetu
a dať mu kúsok seba.