Klince do duše, kvety do srdca

Ak raz niekto pribije železný klinček do vašej duše

zvládnete to.

Ak ktosi pribije ďalší

rovnako to asi zvládnete.

 

A keď pribíjajú už  stý

zamknete si radšej pre istotu srdce.

 

Neskor príde malé dievčatko a do dlaní vám podá lupene ruží.

Ale keďže ste už dobre zvyknutí na klince

nechcete  ruže, rovnako ako dievčatko.

 

Kráčať svetom neznamená čakať na  železný osteň.

Ale rozpoznať, kto vám klinec podáva a čo vás tento klinec naučí.

 

Očakávať, že prítomnosť bude podobná ako minulosť

vás oberá o pokoj.

A rovnako o pravdu.

 

Zažiť  bodnutia klincom nepredurčuje váš život, aby zažíval bodnutia klincom.

Ale aby  neskôr precítil nehu z lupeňov ruži, ktoré mu  niekto podá do dlaní.

 

A raz 

sa pozriete z diaľky a nadhľadu

ako Boh držal dláto a klince.

A potichu, ani neviete ako,  vymodeloval z tvrdého nesymetrického kameňa sochu človeka, 

s lupeňami ruží v dlaniach.