Jonáš Strawinsky a Júlia Nenápadná

Jonáš Strawinský bol dokonalý.

Nachádzal sa na každom kresťanskom stretku, Bibliu držal vždy pôsobivo a košeľu mal vždy vyžehlenú.

Veľa toho nahovoril. O láske, Bohu a tak.

Skutky mal síce iné ako slová, ale Bibliu držal naozaj pôsobivo.

 

Jonáš vedel vždy kto  čo cíti, na čo kto myslí a kto kým je.

A vždy hovoril: Ty potrebuješ Ježiša.

Nemal rád bezdomovcov, imigrantov a čiernych.

Ale o tom predsa láska k blížnemu ani nie je.

Jonáš nepotreboval byť pokorný pred Bohom. On vedel lepšie ako Boh, ako sa veci majú.

 

Júlia Nenápadná nebola dokonalá. Ani to o sebe netrvdila. Netvrdila o sebe vlastne nič.

Mala takú zvláštnu teóriu, že skutky povedia viac, ako slová.

Každé ráno vstala k svojmu chorému synovi a starala sa o neho, až kým večer opäť nezaspal.

 

Rozprávala sa s ľuďmi. Nie o ľuďoch.

A nesúdila iných. Zamýšľala sa najma nad svojím konaním.

 

Júlia nehovorila o láske k Bohu, ani o tom, ako potrebuješ Ježiša.

Júlia sa každý večer sama zavrela vo svojej izbe a rozprávala sa s Bohom.

A tak potom žila.

 

Júliu a jej podobných by ste v tomto svete asi prehliadli.

Jonáša nie.

Jonáš je frajer.

 

Viete, existujú cesty ľudské a cesty Božie.

 

V ľudských sme zdanlivo prví

ale v Božích sú prví

poslední.