medicine

Dnes som mala prax na urgente. 

Vozila som sa v sanitke a zavadzala na oddelení. 

Typické utorkové popoludnie.

 

Je iné byť v nemocnici so statusom "akože som lekárka".

Je to super. 

 

To odopieranie, sebazapieranie, obeta času, priateľov.

 

Ten pohyb ročných období za mojimi oknami a ja stále čítam tú istú učebnicu.

Chápete, je jeseň- čierna diera- a zrazu rozkvitla magnólia pri škole.

 

Občas stratíte ISIC, občas ho nájdete, keď hľadáte niečo úplne iné.

Občas sa podknete o svoj fonendoskop...

A podobne.

 

Má to zmysel.

 

Budem lekárka.

Ak Boh dá budem lekárka.

 

Môžem liečiť ľudí. 

Môžem im pomôcť, usmerniť ich.

 

Všetky tie roky plné toľkých krivoľakých ciest.

Ale...

 

Ja budem lekárka.