Svetielka

Svietim ti na cestu ako mesačný svit 

Ako láska a odpustenie

Bolesť a strach

Ale psst

Nechcem, aby si ma spozoroval

Vodopády túžob vyschýnajú v mojom srdci

A pery sa usmievajú nežnejšie

I v zúfalstve nedokážem ponúknuť svoje srdce 

s pokorením pokryvenej lásky

Zviazať si oči pred čistým srdcom

Vydám sa na cestu samoty s úsmevom na tvári

Nič nevidím, ale verím, že Niekto ma vedie

Kdesi na konci tunela by malo byť svetlo

Vraj

Nová soľ v ranách už nepáli tak sýto, ako kedysi

Sklamem sa pripravená

Som slepá a napriek tomu ti svietim jasnejšie

Zmeravená dlaň už necíti svoje jazvy

S hrdosťou prehrávam nad svojou dušou a jej snami

A tak som sa rozhodla

Nazvem tmu nádejou