Armáda klamstiev

Ty vojak

V sedemmíľových čižmách

Vykračuješ si námestím prázdnoty

A nahlas sa smeješ

Vojak

Ktorého doráňané srdce

Je dávno ukryté za svojou majestnátnou zbraňou

Hej vojak

Ty a tvoje sny

S úsmevom ich zabíjaš

Keď vstupuješ do vojny svojich činov

Vojak?

Si ním ty?

Alebo aj ja?

Nebodaj obaja?

Bojujúc nad priepasťou vlastných snov

V zákopoch naších duší

Umierame

A doráňané ľudské telá padajú za svoju „vlasť!

Za pokrivené činy, ktorým ani neverili

A vojna je vyhratá

A smiali sa

Tak veľmi sa smiali

Spolu s armádou nás všetkych