Marcus a Linette
Marcus a Linette sa spoznali cez internet. Písali si veci osobné, i menej osobné.
Nikdy sa nestretli.
Jedného dňa sa pohádali a prerušili kontakt tesne pred tým, ako sa mali konečne stretnúť.
Až raz sa Marcus Linette znova ozval a písali si ďalej.
Linette vedela, že pokračovať v niečom takomto nie je dobré a ničí ju to.
Neviem, či to vedel aj Marcus.
A tak sa s ním Linette rozlúčila a nechala to tak.
O istý čas sa jej Marcus ozval znova.
Linette najprv nechcela reagovať, ale neskôr si uvedomila, že keby sa videli naživo, oboch by prefackala pravda.
Ale Marcus odmietol. A Linette sa naštvala. Potom už nebolo dobré byť opať v kontakte.
Linette celkom často myslela na Marcusa, ale vedela, že to nie je správne.
Chcela ho vytesniť zo svojej hlavy, ale šlo to veľmi ťažko.
Dúfala, že sa raz zobudí a on tam už nebude.
Chcela, aby zabudla rovnako rýchlo, ako on.
O niekoľko rokov Linette nastúpila do vlaku, v ktorom cestoval aj Marcus.
Verte tomu, alebo nie, Marcus si k nej náhodou prisadol do kupé.
Linette bola natoľko zaujatá knihou, ktorú čítala, že si nevšimla, že si ktosi prisadol.
Marcus si po chvíli všimol, že vedľa neho sedí Linette.
Celkom dlho rozmýšlal,či sa jej prihovorí.
Čo jej povie a či vôbec jej má niečo povedať.
Po chvíli ale nabral odvahu a prihovoril sa jej.
"Linette? "
Linette zareagovala na svoje meno a pozrela sa na Marcusa.
Vedela, že je to Marcus.
V sekunde sa jej premietli tie necelé 2 roky myšlienok, zranení, milých slov, príjemných chvíl, rizík, bolestí....
Pozrela sa mu do očí, usmiala sa a s pokojným hlasom odpovedala:
"Asi ste si ma s niekým splietol."
"Asi áno." Povedal Marcus.
Bez ohľadu na to, čo cítime a nad čím myslíme, naša odpoveď zväčša chrání nás, naše ego, našu dôstojnosť, náš strach pred zranením.
Bez ohľadu na to, čo cítime, klameme vedome.
A či pravda bude menej bolieť nás samých, na to odpovedať nedokážeme.
Bez ohľadu na to, čo cítime trpíme novým Nie, i keď naše srdce v hĺbke kričí Áno.
Bez ohľadu na to, čo cítime, je ľahšia voľba zabudnúť.
Bez ohľadu na to, čo cítime.
Alebo práve preto.
