Joshua

Joshua sa nenarodil ako klaun.

Klaunom sa stal, keď mu raz niekto ukradol jeho obľúbené nahrávky s vtipmi.

Vtedy si Joshua uvedomil, že žezlo smiechu musí prebrať on.

 

Od vtedy si  každé ráno namaľuje úsmev na svoju tvár a nasadí si gumený nos.

Silný dôraz kladie na kockované topánky. Veď aký by to bol klaun- bez svojich topánok?

 

Joshua každú noc, tesne pred spaním, otvorí svoju  drevenú skrinku v spálni a dúfa, že nahrávky mu tam niekto vrátil.

Potom by štafetu klauna mohol prenechať niekomu inému.

 

 

Niekedy je naše konanie absurdné. Ale veríme, že je nesmierne dôležité.

I keď nás samích robí nešťastnými. 

Snáď nám niekto povie- že klaunami kôli ukradnutým vtipom byť nemusíme.