Svetoslav Veigl- Dievča

Pri tebe, dievča malé s krásnym zrakom,

so zjavom panenským čo podobá sa snu,

zmámený stojím ako nad zázrakom

a chránim rúčku tvoju belostnú.

 

Pri tebe, dievča malé s krásnym zrakom,

ožíva chvíľa, čo umrela mi už.

Nedaj sa strhnúť cestou krivoľakou,

na ktorej život slávi nespútaný muž.

 

Dnes práve jeseň je a lístie padá,

ty plná žitia si a kvitneš, ružová

modlím sa, bys dušou večne mladá bola.

To moja túžba je a veľkosť tvoja u Boha.

 

 

Aby si bola skromná uprostred zlých ľudí,

pokorná v svojej dievčej nádhere,

spanilé kvety rastú v tvojej hrudi

a v očiach tvojich kúzlo lanie je.

 

Aby si život siala v tejto strašnej vojne,

o žití spievala, čo krásnym musí byť,

od Boha vzývaj pre nás požehnanie hojné

a uč nás k žitiu krásnemu sa pritúliť.

 

Volám ťa kvetom vykvitnutým v láske,

ty hviezdna záhada, čo večne vábi ma,

tvoj nežný súlad vznáša cesty naše ťažké

a krásou opojnou je pieseň tvoja mámivá.